Odmena za prácu.

Som 30 rokov v pracovnom pomere a preskákal som rôzne pracovné posty. Skúsenosť mi ukázala, že človek veľakrát nie je finančne odmeňovaný za pracovné úsilie, ktoré vynaloží.  Sú posty, kde si človek musí oddrieť každý cent, a sú posty, kde človek za veľké peniaze nemusí urobiť  takmer nič.
Futbal pozná každý z nás, je to naháňanie lopty za účelom dopraviť ju do súperovej brány. Úlohou reprezentačného trénera je vybrať hráčov do reprezentácie, navodiť taktiku mužstva a čakať ako to skončí. Keďže reprezentačných zápasov nie je až tak veľa, je popri tom možné trénovať aj iný tím.
Takýmto prípadom je napríklad aj tréner futbalovej reprezentácie Slovenska. Slovenský futbal sa sťažuje na nedostatok finančných prostriedkov na výchovu talentovanej mládeže,  na finančnú neschopnosť postaviť reprezentačný futbalový štadión. To ale nebráni tomu, aby tento reprezentačný tréner bol zrejme najlepšie plateným štátnym zamestnancom na Slovensku. Jeho plat reprezentačného trénera je 35 tisíc eur mesačne ( milion päťdesiat tisíc korún) , k tomu prémie vo výške 3 000 až 5 000 eur (90 až 150 tisíc korún) za každý medzištátny zápas A-mužstva SR. Okrem toho za postup na ME, či MS ďaľších 700 tisíc € (21 milionov korún),alebo 150 tisíc € (4,5 miliona korún) za druhé nepostupové miesto.
Najväčším problémom pre súčasné vedenie SFZ je fakt, že táto zmluva je nevypovedateľná.
V praxi to znamená, že ak by tréner reprezentácie po prípadnom odvolaní predčasne skončil, SFZ by mu musel vyplácať plný plat až dovtedy, kým by tento dokument nestratil platnosť, čiže do 30. novembra 2013.
Keďže tréner slovenskej reprezentácie má dosť času aj na iné pracovné aktivity, je zároveň aj trénerom Slovana Bratislava. Aký má plat tu, nie je známe.
Len tak pre porovnanie s platmi iných profesií (v hrubom):
Upratovačka - 353 eur
Predavačka - 506 eur
Stavený robotník - 557 eur
Hasič - 794 eur
Lekár - 1 150 eur
Programátor - 1540 eur
Predseda parlamentu - 3 737 eur
Riaditeľ veľkého podniku - 3 800 eur
Predseda vlády - 9 300 eur
Slovenský futbal je financovaný Ministerstvom školstva, ktoré ani netušilo, že má tréner takýto plat, pretože nepožaduje zverejňovanie prerozdelovania dotácie, napriek tomu, že sa jedná o verejné peniaze. Táto zmluva mala ostať navždy utajená, čo sa nepodarilo.
Aby ste si ale nemysleli, že toto je len slovenská praktika, tak sme len malá rybička v celosvetovom merítku. Podľa argentínskeho periodika Olé, ktoré zostavilo rebríček ročných príjmov všetkých 32 kormidelníkov účasníkov MS, na účet Taliana Capella (trénera Angličanov) ročne pribudne takmer 10 miliónov amerických dolárov ( 9 900 000 USD, čo je 7 108 500 €, alebo 213 milionov korún a nejaké drobne). Z 32 učastníkov MS vo futbale skončil slovenský tréner až na 29 mieste, s platom 32 krát menším než anglický tréner.
Otázkou je, ako je možné, že reprezentační tréneri zarábajú tak veľa?  Títo tréneri majú lukratívne ponuky od bohatých klubov, takže ak chce mať reprezentácia dobrého trénera, musí ho finančne motivovať, aby mal záujem. Prečo sú špičkové futbalové kluby až tak bohaté aby mohli dávať astronomické platy futbalistom či trénerom? Všetko je to medializáciou a záujmom verejnosti. Futbal na špičkovej úrovni láka divákov, ktorí sa chcú podobať svojim hviezdám, a preto nakupujú značkové oblečenie, značky áut a iný spotrebný tovar svojich hviezd, ak na to majú, ďalej tovar reklamovaný v prestávkach futbalových zápasov či priamo na štadionoch, a tým vytvárajú zvýšené zisky výrobcom, ktorí potom patrične odmeňujú tých, čo im zvyšujú zisky. Takže kto to potom všetko platí? No predsa obyčajní ľudia. Bez obyčajných ľudí by boháči neexistovali. Boháči ale nemajú tendenciu si to uvedomovať, a preto nemajú ani potrebu vyvážiť to napríklad zvýšením platov robotníkom vyrábajúcim značkový tovar, či zlacnením tohoto značkového tovaru, a tým pádom znížením ziskov pre majiteľov a v zápätí aj športovým klubom. Ak si oblečie tričko s reklamou Adidasu svetoznámy športovec, dostane za to kopu peňazí. Ak si ho oblečie obyčajný smrteľník, zaplatí zaň kopu peňazí, takže tu je rozdiel medzi chudobou a bohatstvom.  Pokiaľ chudobní budú podporovať bohatých, vždy to tak bude. Jedno som si úplne istý. Nepatrím medzi ľudí, ktorí by takýmto spôsobom dobrovolne podporovali bohatstvo. Bohatí to nikdy patrične neocenia, takže nie je o čo stáť.